Definícia pasívneho domu, kritéria pasívneho domu.
Pasívny dom je budova, v ktorej sa vnútorná príjemná teplota v zime aj v lete dosahuje bez klasického vykurovacieho systému, alebo klimatizácie. Potreba tepla na dokurovanie takéhoto domu je 15 kWh/m2a (kilowatthodín na meter štvorcový za rok), čo je o 90% menej, ako pri klasickom dome. Celková potreba primárnej energie (kúrenie, všetky elektrické spotrebiče, príprava teplej úžitkovej vody...) v takomto dome by nemala presiahnuť 120 kWh/m2a. Takúto nízku potrebu tepla na vykurovanie dosahuje pasívny dom dvoma základnými princípmi:Znižovaním tepelnej straty domu, a maximálnym využitím tepelných ziskov.
Nasledujúce zásady tvoria základné princípy pre realizáciu pasívneho domu.
Dobrá tepelná izolácia a kompaktnosť obálky budovy
Celá obálka budovy musí byť dobre tepelne zaizolovaná bez tepelných
mostov. Súčiniteľ prechodu tepla nepriehľadných konštrukcii takejto
budovy musí byť menší ako 0,15 W/m2K. Budova má byť kompaktná bez
zbytočných výklenkov, vikierov...
Južná orientácia bez zatienenia
Správna orientácia zasklených plôch (južná) bez zatienenia v zime
prispieva k optimálnemu využitiu tepelných ziskov hlavne samostatne
stojacich rodinných domov. V letnom období treba
zabrániť priamemu slnečnému žiareniu hlavne na východné a západné okná.
Dobré sklá a rámy okien
Súčiniteľ prechodu tepla okien (vrátane rámu) musí byť menší ako 0,8
W/m2K a celková tepelná priepustnosť slnečného žiarenia g>0,5.
Vzduchotesnosť budovy
Budova musí byť vzduchotesná tak, aby pri pretlaku 50 pascalov netesnosťami neuniklo viac ako
60% vzduchu z celej budovy za hodinu.
Pasívne pred-ohriatie čerstvého vzduchu
Čerstvý vzduch pre vetranie by mal byť pred-ohrievaný v zemnom registri, kde sa predhreje aj za
mrazivých nocí nad bod mrazu. Toto odporúčanie nie je bezpodmienečné.
Kontrolované vetranie so spätným získavaním tepla
Kontrolované vetranie zabezpečuje v prvom rade kvalitný čerstvý vzduch v
budove, v druhom rade šetrí energiu na vykurovanie. V pasívnom dome
musí mať vetracia jednotka so spätným získavaním tepla účinnosť
minimálne 75%.
Takto bol definovaný pasívny dom prestížnym nezávislým výskumným ústavom pasívnych domov
Passivhaus Institut Darmstadt v Nemecku. (www.passiv.de).
V podstate by mali nízkoenergetické stavby spĺňať viaceré kritériá:
a) technologické kritériá
b) kritérium úspornosti
c) kritérium reálnej spotreby
A. Technologické kritériá
Dosiahnutie štandardu nízkoenergetických domov je možné len zavedením
viacerých opatrení, ktoré vzájomne znižujú energetickú náročnosť
stavieb. V stručnosti sa jedná o nasledovné:
1. Kvalitné okná
2. Zateplenie
3. Kontrolované vetranie a rekuperácia
4. Vzduchotesnosť stavby
5. Tepelné čerpadlo
6. Slnečné kolektory
7. Nízkoteplotné vykurovanie
Samozrejme, každé z uvedených technologických opatrení môže mať
kvalitatívne rôzne prevedenie (môžu byť kvalitnejšie alebo horšie) a tým
prispejú väčším alebo menším podielom k celkovému účinku.
Nízkoenergetická stavba je preto kombináciou opatrení, ktoré vzájomne
využívajú synergický efekt a tým sa stavba stáva ešte úspornejšia.
B. Kritérium úspornosti
Kritérium úspornosti sa definuje, ako ročná spotreba energie danej
stavby na jeden meter štvorcový (1 kilowatthodina na meter štvorcový a
rok). Spočiatku sa spotreba namiesto elektrickej energie definovala v
litroch vykurovacieho oleja (ktorá bola zavedená hlavne v nemecky
hovoriacich krajinách – napr. 5 liter Haus). Vo všeobecnosti môžeme
stavby rozdeliť podľa úspornosti nasledovne:
- Staršie budovy: > 200 kWh/(m2a)
- Klasické novostavby: 100 – 150 m2
- Energeticky efektívne domy: 50 – 100 m2
- Nízkoenergetické stavby: 15 – 50 kWh
- Pasívne domy: 5- 15 kWh
- Nulové domy: < 5 kWh
Prísnejšie stavebné normy týkajúce sa izolácií začali platiť až v
90-tych rokoch. S malými výnimkami všetky predchádzajúce stavby spadajú
do kategórie starších budov. Problém je v tom, že domy budované z tehál
nemajú dostatočné tepelnoizolačné vlastnosti a v prípade, že obsahujú
zvýšenú vlhkosť, tieto vlastnosti sa ešte zhoršujú. O nič lepšie na tom
nie sú ani činžiaky, ktoré majú steny zo železobetónu, ktorý
nepredstavuje takmer žiadny tepelný odpor. Táto situácia sa dá len
čiastočne vylepšiť napríklad výmenou okien. Oveľa väčší účinok má
zateplenie fasády, avšak aj tam je dôležité dodržiavať správne zásady
zateplenia, aby bol efekt významnejší. Skúste si pozrieť svoje faktúry
za plyn a za elektrinu, aby ste zistili, do ktorej kategórie spadá váš
dom alebo byt.
Na dosiahnutie štandardov nízkoenergetických stavieb je potrené
aplikovať viaceré spomenuté technologické kritériá. Na výpočet
úspornosti domu sa používa zložitý výpočet, ktorý berie do úvahy
desiatky vstupných parametrov a ktorý Vám zhruba napovie, do ktorej
kategórie bude Váš dom zaradený. Čím chcete mať dom úspornejší, tým
budete musieť viac investovať do jednotlivých technologických
komponentov. V snahe o dosiahnutie čo najlepších výsledkov je potrebné
brať do úvahy aj prírodné podmienky, ako je poloha domu voči svetovým
stranám, prevládajúcim vetrom, umiestnenie v teréne, blízkosť iných
domov, stromov a podobne. Pokiaľ sa chystáte stavať nízkoenergetický
dom, rozhodne by ste si mali vybrať architektov, ktorí už majú
skúsenosti s týmto typom stavieb.
Aj keď to v súčasnosti pripadá ako preháňanie, aj budovy budú mať v
budúcnosti svoj energetický certifikát, aký je dnes bežný napríklad pri
ľadničkách alebo práčkach. Dnes sa málokto zaujíma pri kúpe nového domu
alebo bytu, akú má spotrebu na kúrenie a preto aj komerčne stavané byty a
domy sú projektované tak, aby len spĺňali súčasné normy (ktoré
teoreticky spĺňa aj dierovaná tehla hrúbky 45 cm). Ak si pozriete
predchádzajúcu tabuľku, tak v prípade, že dom spĺňa štandardy
nízkoenergetických domov, môže ročne ušetriť na energiách aj viac než 3
500 €.
C. Kritérium reálnej spotreby
Nech bude energetická náročnosť stavby akokoľvek presne spočítaná,
nebude môcť vziať do úvahy všetky vplyvy, ktoré budú vplývať na spotrebu
energie. Tak tomu môže byť pri niektorých tepelných mostoch, kvalite
zhotovenia tepelných izolácií, kvalita vyrobenia a osadenia okien a
podobne. Najväčší vplyv na spotrebu bude mať však reálne správanie osôb,
ktorí budú v dome bývať. Preto najdôležitejším kritérion dosiahnutia
štandardov nízkoenergetických alebo pasívnych domov je reálna spotreba
domu.
Pri pasívnom dome predpokladajme spotrebu tepla na kúrenie vo výške 15
kWh/m2a. Častokrát je však nemožné oddeliť spotrebu energie na
vykurovanie a na ohrev TUV (niektoré tepelné čerpadlá napríklad vyrábajú
aj vodu na kúrenie, aj TUV). Ak si formálne rozdelíme spotrebu energie v
rodinnom na vykurovanie (chladenie), prípravu TUV a ostatnú spotrebu
tak je zrejmé, že celkovú spotrebu (pri rovnakom správaní obyvateľov)
budeme môcť ovplyvniť len v prvej položke. Je však možné už pri návrhu
domu myslieť na to, ako by sa dalo v dome šetriť. Môžu to byť jednoduché
opatrenia, ako sú napríklad úsporné žiarovky, spotrebiče triedy A,
vybudovanie a využívanie kvalitného krbu a podobne. Významnou mierou k
tomu môže prispieť aj inteligentná elektroinštalácia, ktorá môže
priniesť úspory až 20% elektrickej energie, hlavne na svietenie. Samotné
správanie obyvateľov v tej istej budove môže predstavovať rozdiely v
spotrebe až 50%.
Aby sa preukázala správnosť výpočtov energetickej spotreby je nutné
sledovať reálnu spotrebu stavieb. Celková spotreba pasívneho domu by
nemala presiahnuť 120 kWh/m2a, pričom vykurovanie a TUV by mala z tejto
spotreby obsiahnuť zhruba 50 kWh/m2a. V uvedených veličinách sa nikde
nedáva počet osôb obývajúcich takýto dom a je logické, že so stúpajúcim
počtom osôb bude stúpať aj spotreba TUV a bude narastať aj potreba
ostatnej energie. V prípade vykurovania je zvýšená potreba diskutabilná,
lebo na jednej strane viac ľudí viackrát otvára vchodové dvere alebo
okná a potrebuje viac čerstvého vzduchu, ktorý bude treba ohriať, ale na
druhej strane vyprodukuje viac energie samotným pobytom a činnosťou v
dome.(1 osoba vyprodukuje 150 – 200 W tepelnej energie).
Source: http://zdravydom.eu, www.passiv.de |