Rozhodnutie stavať vlastný rodinný dom znamená pre väčšinu bežných rodín „krok do neznáma“. Vyžaduje si veľkú dávku odvahy, odhodlania a trpezlivosti, ku ktorým musíme pripočítať ešte disciplínu a aspoň trochu manažérskych a ekonomických zručností… Popritom všetkom by sme ale mali od začiatku myslieť aj na konečnú spotrebu energie.
Na rozdiel od kúpy už jestvujúceho domu, je bývanie v dome podľa vlastných predstáv nesporne uspokojujúcou devízou. Od prvých všeobecných prívlastkov ako „útulný, príjemný, presvetlený, či farebný“ vedie ku konkrétnejšej predstave o jeho veľkosti, dispozícii či dokonca materiálovej skladbe dlhá cesta. Dôležitú úlohu by na nej mal zohrať aj čistý pragmatizmus a otázka: S akými finančnými nárokmi treba počítať? Samozrejme, univerzálnou požiadavkou je rozumný rozpočet, efektívna výstavba a následne aj čo najnižšie náklady na bežnú prevádzku. Pri uvažovaní v dlhodobejšom horizonte by teda mala ďalšia otázka znieť: Akú úroveň energetickej úspornosti by mal nový dom dosiahnuť?
Pre získanie čo najlepšieho hodnotenia pri energetickej certifikácii stavby sa aj vďaka legislatívnym krokom Európskej únie a SR javí ako najvhodnejší dom s takmer nulovou energetickou spotrebou, ktorý využíva princípy pasívnych budov.
Energetický certifikát domu s takmer nulovou spotrebou podľa legislatívy
„Budova s takmer nulovou spotrebou energie je budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takejto budovy musí byť zabezpečené efektívnou tepelnou ochranou a vo vysokej miere energiou získanou z obnoviteľných zdrojov nachádzajúcich sa v budove alebo v jej blízkosti.“
(Zákon č. 300/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov)
Pri porovnaní investičných nákladov s bežnou stavbou vychádza typ pasívneho domu o niečo drahšie. Zvýšenie ceny o 10 – 20 % spôsobujú vyššie nároky na vypracovanie projektovej dokumentácie, kvalitné okná, hrúbka tepelnej izolácie a odborná realizácia diela.
Slováci a platby za energie
Podľa nedávno zverejnených informácii dávajú domácnosti na Slovensku za energie približne 16 % svojich výdavkov, čo je najviac z krajín únie. Zohľadnenie prevádzkovej náročnosti domu preto má pri úvahách o stavbe svoje opodstatnenie.
Energeticky pasívne budovy svojím vyše 10-ročným úspešným fungovaním preukazujú trvalo nízke náklady na prevádzku. Na získanie vysokého hodnotenia pri energetickej certifikácií domu však treba myslieť od začiatku stavby, pri prvotných ideových návrhoch a projektovej príprave vysoko úsporného domu.
NÁŠ TIP: Čo všetko obsahuje energetický certifikát domu
Projekt pre pasívny dom
K jednej z najväčších životných investícií spravidla patrí práve stavba rodinného domu, je preto rozumné venovať veľkú pozornosť celému procesu už od prvých krokov.
Aj takto vyzerá pasívny dom vo svojich prvopočiatkoch, autor: Pokorny architekti, zdroj: fordom.sk.
Práve na úvodnú fázu – tvorbu architektonickej štúdie – sa oplatí vymedziť dostatok času a priestoru pre uvážené rozhodnutia. V tejto etape sa dá správnou optimalizáciou zásadne ovplyvniť výška budúcej investície. Úlohou architekta je rešpektovať požiadavky klienta na rozpočet a návrh k nemu adekvátne prispôsobiť. Pre dosiahnutie pasívneho štandardu je uvažované navýšenie investície okolo 15 % v porovnaní s „bežnými“ stavbami. Výrazne vyššie náklady signalizujú chybné riešenie v návrhu.
Projektová príprava návrhu domu s takmer nulovou spotrebou, či pasívneho domu, zohľadňuje súčasne viacero faktorov, ktoré projektant-architekt musí podrobne preskúmať a následne zapracovať do architektonickej štúdie. Úspešné a efektívne fungovanie stojí na komplexne prepracovanom návrhu, ktorý pod vedením architekta vypracuje celý projekčný tím odborníkov viacerých profesií.
Úspešná certifikácia je výsledkom tímovej spolupráce
Ich vzájomná priebežná komunikácia v takomto integrovanom spôsobe navrhovania je dôležitá už pri návrhu konceptu, štúdie, kedy sa formulujú budúce vlastnosti budovy. Vzniknuté projekčné chyby sa v neskorších fázach projektu oveľa ťažšie odstraňujú. Ďalej je veľmi prínosné vypracovať viacero variantov s priebežnými výpočtami a následným porovnávaním optimalizovať energetické, ekologické správanie stavby, ako aj návratnosť vynaložených financií.
Snaha v architektonickom riešení čo najviac využiť a zapracovať pasívne princípy návrhu budovy (tvar domu, vlastnosti materiálov, využitie slnečného žiarenia, prirodzené vetranie, osvetlenie) následne minimalizuje prevádzkové náklady budovy a zmenšuje energetickú potrebu pre technické zariadenia.
Bez premysleného projektu to nepôjde
Pri stavbe pasívneho domu sa kladú vyššie nároky na projekčnú prípravu, podrobné vypracovanie konštrukčných detailov a následne na profesionálnu realizáciu s kvalitným prevedením stavebných prác. Odchýlky od projektovej dokumentácie a zmeny počas výstavby (napríklad z dôvodu krátenia rozpočtu), väčšinou spôsobujú zníženú efektivitu a predražujú následnú energetickú prevádzku domu.
Výber architekta podľa doposiaľ realizovaného diela, referencií a možno aj osobných sympatií vytvára dobrý predpoklad úspešnej spolupráce. Investor by si mal ujasniť svoje požiadavky a predstavy – spôsob fungovania, nároky na komfort bývania, použitie high-tech noviniek, či tradičných postupov. Lepšiu predstavu získa napríklad aj návštevou vzorového pasívneho domu. Dobrá informovanosť klienta je nesporným prínosom, keďže napokon na ňom, na investorovi, zostáva konečné rozhodnutie.
Dopyt po kvalitných budovách s nízkou energetickou spotrebou vykazuje rastúcu tendenciu. Rozhodnutie zrealizovať rodinný dom v pasívnom štandarde, ohodnoteného certifikátom najvyššej energetickej triedy A0, je nesporne tou správnou investíciou do budúcnosti.
Source: http://Zdroj: Špaček, R., Pifko, H. (ED): Rukoväť udržateľnej architektúry. SKA, Bratislava, 2013 | 
