Nízkoenergetické domy – módny hit, alebo nevyhnutnosť?
Žijeme v dobe, v ktorej finančné zdroje hrajú prvoradú úlohu vo všetkých sférach nášho života. Platí to aj v oblasti bývania a výstavby nových domov ? Prečo by mali byť energia a financie na prevádzku druhoradé? Naozaj tomu tak nie je, nízkoenergetické stavby priaznivo vplývajú aj na ekológiu a prírodu a tak sa tejto téme budeme venovať aj my v tomto článku. Zhrnieme pravidlá, ktoré sú niekedy v praxi nedosiahnuteľné, či architektonicky nepríťažlivé, alebo miestne nerealizovateľné a spravidla vždy s vyššími nadobúdacími nákladmi na výstavbu. Pokúsime sa vytýčiť cestu najefektívnejšieho kompromisu. Najprv si definujme čo to vlastne je nízkoenergetická obytná budova?
Nízkoenergetický dom, je dom, v ktorom sa ročne na zabezpečenie tepelnej pohody spotrebuje 15 až 50 kWh/m2 obývanej plochy. Túto definíciu je nutné opraviť, a to vzhľadom k našej Slovenskej legislatíve, kde sú pri energetickej certifikácii budov tieto triedené do tried A,B,C,D,E,F. Najúspornejšie teda nízkoenergetické, sú zaraďované do triedy "A" majú celkovú hranicu potreby energie na vykurovanie a prípravu teplej vody definovanú do 54 kWh/m2.rok, ako súčet potreby energie tepelnej ochrany plášťa budovy do 42 kWh/ m2.rok a na prípravu teplej úžitkovej vody do 12 kWh/m2.rok. Ale plocha, s ktorou sa počíta je celková zastavaná plocha, čo je obrysová pôdorysná plocha vrátane múrov a nie obytná plocha. V praxi sa ale tieto definície na číslach vyrovnávajú. Zhrnieme a vysvetlíme tri zásady, ktorých dodržanie je efektívne a v najväčšej miere ovplyvňujú nízkoenergetický rodinný dom typu "A".
1. Zateplenie
– najviac ovplyvňuje celkový výsledok energetickej potreby pre miesto spotreby – tepelná ochrana obálky budovy – t.j. miera zateplenia podlahy, obvodového plášťa a strechy. Zjednodušene možno povedať, že suma stratenej energie obalového plášťa závisí od veľkosti súčinov ochladzovaných plôch a príslušných tepelných odporov pridružených konkrétnemu materiálu obálky. Z toho nám vyplýva požiadavka na priaznivý tvar budovy.
2. Faktor tvaru budovy
– ochladzovaná plocha obálky má mať čo najpriaznivejší pomer k vykurovanej ploche, čo definuje faktor tvaru budovy. Budova má byť čo najkompaktnejšia. V praxi to znamená, že priaznivý je pôdorys tvaru kruhu, štvorca či obdĺžnika bez výstupkov, a samozrejme viacpodlažná. Nepriaznivé sú podlhovasté budovy tvaru L alebo T s odskakovanými stenami a s vikiermi. Tepelný most je miesto v konštrukcii, kde je relatívne menší tepelný odpor, ale úniky tepla sú v ňom násobne intenzívnejšie. Preto by tepelný odpor vo všetkých miestach konštrukcie – podlaha, obvodové steny aj strecha, mal byť čo najvyrovnanejší. Zároveň hrúbka a kvalita zateplenia má byť čo najväčšia a hrúbka nosných prvkov čo najmenšia, aby neúnosne nerástla hrúbka steny a tým neznižovala úžitkovú plochu. Sú tu samozrejme ďalšie špecifiká, ktoré vstupujú do konečného výsledku, ale nie podstatnou mierou. Je potrebné ich spomenúť. Predovšetkým ide o úniky energie cez výplne otvorov, okná a dvere. Ich ekvivalentný tepelný odpor možno určiť ako obrátenú hodnotu Koeficientu prestupu tepla okna – U ktorý je cca 0,7 (W.m-2K-1) pri 3-skle a 1,2 (W.m-2K-1) pri 2-skle. Plošný tepelný odpor aj 3-sklového okna je niekoľkonásobne nižší, teda horší, ako tepelný odpor ostatnej obvodovej konštrukcii a preto by plocha okien a dverí mala byť čo najmenšia s ohľadom na požadované presvetlenie priestoru prirodzeným svetlom a prípadných ziskov zo skleníkového efektu. To, čo
je podstatné pri oknách a naozaj izoluje je uzavretá komora medzi sklami vyplnená ušľachtilými plynmi.
3. Plocha a počet skiel výplní otvorov
– pri presklených výplniach otvorov je dôležitá ich čo najmenšia možná plocha a čo najväčší počet skiel. Zanedbateľný vplyv má počet komôr, materiál rámu, či orientácia okna k svetovým stranám. Toto sú 3 hlavné faktory, ktorých rešpektovaním sa dá ovplyvniť viac ako 90% strát budovy. Ďalším zefektívnením tepelnej ochrany môže byť zvýšená miera zateplenia podlahy a to vrátane zateplenia základov a sokla budovy. Základy a podkladový betón budovy sú v permanentnom styku s vlhkou zeminou či inou horninou, pričom prestup tepla medzi takýmito materiálmi (betón-voda) je niekoľkokrát väčší ako napríklad pri obvodovej stene (vzduch – polystyrén, či tehla). Inými slovami 1m2 10cm zateplenia v podlahe spôsobí menší únik tepla, ako použitie tej istej izolácie v obvodovej stene. A preto zateplenie základov a podpivničeného priestoru dostatočnou vrstvou tepelnej izolácie je mnohokrát prehliadanou zásadou, vychádzajúc z predpokladu, že podkladová zemina má v zime sezónne vyššiu teplotu ako mrazivý vzduch. Ale globálna bilancia únikov tepla hovorí jasne v prospech úniku cez betón do vlhkej zeminy. Z hľadiska tepelnej ochrany obálky budovy je konštatovanie jasné – pre jednopodlažné budovy s nepriaznivým faktorom tvaru budovy je prakticky nemožné dosiahnuť hodnotu "A" , resp. tepelný odpor po celej ploche obálky by nemal klesnúť pod 10 m2KW-1. Čo sa teda pre zlepšenie celkového výsledku ešte urobiť dá – navrhnúť systém vykurovania tak, aby bol efektívny a dokonca energeticky ziskový – napr. tepelné čerpadlo ako zdroj energie. Celkovú energetickú náročnosť budovy ovplyvňuje samozrejme aj vykurovací systému a technologický spôsob prípravy a distribúcie teplej vody. Tu je ale na mieste povedať, že technologická úroveň vykurovacích systémov je dosť vyrovnaná a čakať zásadné úspory vplyvom rozdielu napríklad podlahového vykurovania, či vykurovacích telies alebo rozdielnych kotlov, či boileru so zásobníkom teplej vody je zavádzajúce. Jediný hmatateľný nástroj na pozitívne ovplyvnenie celkovej energetickej bilancie budovy je energiu budove dodávať využitím okolitého prostredia – a to solárnu energiu alebo nízkopotenciálnu energiu podzemia či spodnej vody. Spravidla nadobúdacie náklady týchto aktívnych technologických zariadení sú úmerne (niekedy až neúmerne) vysoké ich účinnosti a návratnosti investície. Cesta k spokojnosti s energetickou náročnosťou budovy je vždy kompromis medzi protichodnými požiadavkami a je lemovaná individuálnymi podmienkami, ale hlavne individuálneho názoru na naše priority. Energetická certifikácia budov si kladie za cieľ získať skutočný obraz o energetickej hospodárnosti budovy na základe objektívnych kritérií. Efektívne využívanie tohto procesu má ovplyvňovať ceny budov pri predaji a prenájme, má viac stimulovať vlastníkov budov na ich obnovu a obnovu technických zariadení budov s vysokou energetickou náročnosťou. Pri individuálnych stavbách je dôležité, aby sa stavebník v problematike orientoval už v štádiu projektovania stavby, pretože vystavením energetického certifikátu v štádiu kolaudácie nie je možné účinne vplývať na znižovanie energetickej bilancie budovy. Preto vám ponúkame energetické konzultačné služby a služby stavebného dozoru k projektom PRODOM.
Ing. Alojz Hančin / Slovholding, a.s.
Autorizovaná osoba – energetická
certifikácia budov a stavebný dozor.
VIAC- TU | 
